foto

Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba

Zobraziť

foto

Toporecký kaštieľ Gőergeyovcov

Zobraziť

Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba

Sakrálny objekt bol vybudovaný na menšej vyvýšenine (573 m n. m.) zarovnanej terasy Toporeckého potoka, na južnom okraji Spišskej Magury. Stavba vznikla v rámci významného sídla, ktoré sa už roku 1297 spomína ako Starý a Nový Toporec, čo svedčí o starobylom  pôvode pôvodného Toporca. Potok Toporec sa pritom spomína r. 1244. V Toporci bol kostol už zrejme v prvej polovici 13. storočia (dôkazom existencie sú nepriame správy a lokalita Pustovec/Pustý kostol v blízkosti). Tento kostol zanikol do 14. stor. pravdepodobne z dôvodu straty významu, keďže vlastníci územia Görgeyovci tam usadzovali nových kolonistov, čím vznikla potreba výstavby nového (väčšieho) kostola. Ten sa začal stavať po r.1303, od dátumu povolenia prepošstva. Kostol bol postavený do 30. rokov 14. stor. a zasvätený sv.Filipovi a Jakubovi. Kostol predstavoval ranogotické jednolodie s rovným záverom svätyne a s predstavanou vežou na západnej strane. Klenba vo svätyni bola krížová rebrová a v lodi bol rovný drevený strop. Interiér bol presvetlený úzkymi gotickými oknami s kružbou, po dva v lodi a svätyni. Múry veže boli okrem malých štrbinových otvorov perforované aj združenými okienkami    v najvyššom podlaží. Do kostola sa vchádzalo západným vstupom cez podvežie alebo z juhu, kde bol osadený honosný gotický portál. Ďalší gotický portál vznikol aj v južnom múre svätyne a viedol priamo ku sediliam. Na prelome 16. – 17 .stor. si dali Görgeyovci do interiéru osadiť niekoľko epitafov. Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne rozpoznať, kto bol donátorom stavby. V 15. stor. bol interiér ozdobený nástennými maľbami.

#

Toporecký kaštieľ Gőergeyovcov

Presné údaje o tom, kedy bol Toporecký kaštieľ postavený nie sú známe, ale vyplývajúc z faktov, že Toporec bol od prelomu 13./14. stor. sídlom roku Gőrgeyovcov, je možné predpokladať, že najstaršia časť kaštieľa (dnešná severozápadná) mohla pochádzať ešte zo začiatku 14. stor. Postupný stavebný vývoj kaštieľa nie je doposiaľ známy, nakoľko sa na objekte neuskutočnil archeologicko-architektonický výskum, ktorý by pomohol odhaliť dejiny objektu. Najstaršia podoba kaštieľa bola pravdepodobne, ako to v minulosti bolo bežné kombináciou kamenných múrov a drevených častí. Podľa starších záznamov mal kaštieľ kedysi deväť pivníc, z ktorých jedna bola zakopaná v zemi, pričom sa v lete odkopávala a slúžila ako sakrálny priestor toporeckých a okolitých protestantov v čase prenasledovania. Bola asi 10m dlhá 5m široká, boli v nej oltáre, kazateľnica, potreby na krstenie a podlaha bola z vytesaných kamenných tabúľ. Miesto tohto pivničného chrámu v súčasnosti nie je známe. Dnešný suterén naznačuje len ? pivničných priestorov. Aj tu by výskum veľmi pomohol objasniť nejasnosti. Prízemie kaštieľa má 17 miestností. Na poschodí sa okrem 12 izieb nachádzala jedna veľká rytierska sála. V nej „namiesto portrétov slávnych predchodcov sú povešané rôzne poľovnícke trofeje: 1200 kusov jeleních parohov, spolu so starými zbraňami a inými starožitnosťami“.

#